| Číslo: | 2 / 2020 (Obsah) |
| Rubrika: | Klinické štúdie / Klinické štúdie s komentárom |
| Odbor: | Onkológia |
Difúzny veľkobunkový lymfóm z B-buniek (DLBCL) býva diagnostikovaný asi u štvrtiny pacientov s non-Hodgkinovým lymfómom. Ochorenie je často vyliečiteľné, avšak u 30–40 % pacientov dochádza po štandardnej chemo-imunoterapii (rituximab, cyklofosfamid, doxorubicín, vinkristín a prednizón) k relapsu, alebo je nádor voči tejto liečbe refraktérny. Zlyhanie liečby sa častejšie objavuje u chorých s lymfómami typu ABC (activated B-cell-like) alebo s dvojitou expresiou MYC/BCL2 (DEL – double-expressor lymphoma). Časť pacientov s relabujúcim alebo refraktérnym DLBCL (R/R DLBCL) môže byť liečená pomocou záchrannej terapie založenej na platine s následnou autológnou transplantáciou kmeňových buniek (ASCT). Pacienti, u ktorých táto liečba (vzhľadom na vek či komorbidity) nie je možná alebo zlyhá, majú zlú prognózu – medián ich prežívania sa pohybuje okolo 6 mesiacov. V nedávnej dobe bola pre použitie u týchto chorých schválená imunoterapia pomocou CAR (chimeric antigen receptor) T-lymfocytov. Táto liečba sa javí veľmi sľubne, jej širšiemu využitiu však zatiaľ bráni predovšetkým jej nákladnosť a možnosť podania iba v špecializovaných centrách. U pacientov s R/R DLBCL, u ktorých nie je vhodná ASCT alebo u ktorých došlo k relapsu po ASCT, tak pretrváva potreba ďalších účinných liečebných stratégií.
Celý článek je dostupný jen pro předplatitele časopisu